Moje korene a cesta k sochárstvu

​

Sochárstvu sa venujem už od svojich šiestich rokov. Môj otec aj starý otec maľovali a rekonštruovali vzácne objekty – ja som bol vždy pri nich, pomáhal som im a prirodzene sa od nich učil. Dnes som akademickým sochárom, pre ktorého je tvorba celým životom.

Milujem proces zrodu diela: od prvotného nápadu a myšlienky až po finálnu realizáciu. Verím, že na umelecky hodnotnej soche musí byť vidieť investovaný čas, detailne odvedenú prácu a kvalitu použitého materiálu.

​

Príbehy vtesnané do Devína

​

Devín je pre mňa magické miesto. Hodnotu slobody, ktorú tam dnes pociťujeme, som pretavil do monumentu Brána slobody. Je to minimalistický objekt znázorňujúci rozstrieľanú bránu s vyhnutou kovovou mrežou. Je v nej vytesaných 400 mien ľudí, ktorí prišli o život pri pokuse o útek za slobodou v rokoch 1946 – 1989.

Hneď vedľa stojí ďalšie dielo, ktoré je pre mňa hlboko osobné – busta Antona Srholca. Poznal som ho od svojich trinástich rokov a bol pre mňa vzorom múdrosti a čestnosti. Do jeho výrazu som si dovolil primiešať aj kúsok „čerta“, pretože si myslím, že čistou anjelskou mocou sa v živote veľa nedosiahne. Ak si bustu pozriete zblízka, uvidíte šibalský úsmev kňaza, ktorý vyžaruje presne tú energiu a emóciu, o ktorú sa vo svojej tvorbe snažím.

​

Umenie, ktoré prináša dobrý pocit

​

Jednu z mojich posledných prác nájdete v bratislavskej Petržalke. Ide o súsošie Milana Lasicu, Júliusa Satinského a Jara Filipa. Mojím cieľom bolo vytvoriť reprezentatívnu poctu týmto osobnostiam, ktorá by okoloidúcich kultivovala a vyvolávala v nich príjemný dojem. Chcem tvoriť sochy, ktoré nepôsobia depresívne, ale skultúrňujú priestor a prinášajú ľuďom radosť.

​

Dôležitosť prostredia a zážitku

​

Prostredie je pre mňa určujúce. Pri tvorbe vždy beriem do úvahy kultúru a históriu daného miesta. Rovnako dôležitý je však aj priestor, v ktorom tvorím. Svoj ateliér v Slovenskom Grobe som vytvoril tak, aby bol inšpiráciou nielen pre mňa, ale aj pre vás. Verím, že môj zákazník musí mať zážitok už pri prvom stretnutí, keď spoločne vkladáme kontúry budúcemu dielu.

​

Abstraktné solitéry a inovácie

​

Okrem realistických búst a monumentov sa s vášňou venujem aj abstraktným objektom na mieru. Je to smer, ktorému chcem v budúcnosti venovať ešte viac priestoru, pretože necháva naplno vyniknúť moju predstavivosť.

Mojou veľkou inšpiráciou je Leonardo da Vinci – vnímam ho ako inovátora, ktorý spájal umenie s novými technológiami a matematikou (podobne ako gotická architektúra). Tieto technologické inovácie sa snažím aplikovať aj vo vlastnej tvorbe, aby som ju neustále posúval vpred.

​

Materiály, ktoré žiaria

​

Najradšej tvorím z bronzu. Pripomína mi Slnko – nádherne žiari a časom získava fascinujúcu patinu. Bronz mi dovoľuje precízne modelovať tvary, no zároveň nič neodpustí, preto si potrpím na dokonale vycizelovanú prácu. Okrem bronzu však s rovnakou úctou pracujem s ušľachtilým mramorom, žulou a ďalšími prírodnými kameňmi.

​

Vzdelanie a odborné zázemie

​

• 1998 – 2004: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (ateliér prof. Jozefa Jankoviča).

• Staatliche Akademie der Bildenden Künste, Karlsruhe, Nemecko (ateliér prof. Stephana Balkenhola).

• 1994 – 1998: Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave (ateliér prof. Vojtecha Pohanku).