Umelec, ktorý modeluje sochy s emóciou
Peter Mészároš sa sochárstvu venuje od šiestich rokov. „Otec a starý otec maľovali, rekonštruovali vzácne objekty a ja som bol vždy s nimi. Pomáhal som im a zároveň sa od nich učil,“ hovorí dnes už akademický sochár, pre ktorého je sochárstvo život. „Mám rád celú tú prácu od nápadu, myšlienky k realizácii. Na umelecky hodnotnej soche vidíte investovaný čas, detailne odvedenú prácu a kvalitný materiál.“
Peter Mészároš vie, o čom hovorí. Sám vytvoril mnoho autorských diel, niektoré ste možno aj videli, alebo minimálne o nich počuli.
Do Devína za slobodou
Devín Bratislavčania poznajú ako malebné miesto, kde ako návštevník oceníte nielen pohľad na starú zrúcaninu hradu Devín, ale aj na široký tok rieky Dunaja. Pohľad do Rakúska pripomína, že pred rokom 1989 sem siahali hranice železnej opony. Dnes je to už iba smutná spomienka, pri ktorej si o to viac uvedomíte hodnotu slobody. A práve toto posolstvo pretavil Peter Mészároš do minimalistického objektu s názvom Brána slobody. Dielo znázorňuje rozstrieľanú bránu, vnútri ktorej je vyhnutá kovová mreža. Na monumente je vytesaných štyristo mien. Sú to vyhasnuté ľudské životy ľudí, ktorí sa snažili v rokoch 1946-1989 prekročiť železnú oponu.
Vedľa Brány slobody nájdete ďalší výsledok umeleckej tvorby Petra Mészároša. Busta Antona Srholca pripomína kňaza, ktorý počas života bojoval proti neslobode. „Mal som to šťastie, že som Antona Srholca poznal od svojich trinástich rokov. Bol pre mňa vzorom, moderným svätcom, profesorom, zdrojom múdrosti a čestnosti,“ vysvetľuje Peter Mészároš. „Mal som možnosť ho často vnímať zblízka a preto som si do jeho anjelského výrazu dovolil primiešať aj trochu „čerta“, hovorí akademický sochár. „Viete, anjelskou mocou, toho v živote veľa nedosiahnete.“ Ak si bustu Antona Srholca na Devíne pozrite pozornejšie, vidíte úsmev kňaza, ktorý sa na vás pozerá šibalskými očami. „O to v mojej tvorbe ide,“ hovorí Mészároš. „Preferujem realistický portrét. Ale taký, ktorý vyžaruje emóciu a má svoju energiu.“
Aby ste mali dobrý pocit
Jednu z posledných prác Petra Mészaroša nájdete v Petržalke. Súsošie výnimočných slovenských komikov a hudobníka – Milana Lasicu, Júliusa Satinského a Jara Filipa tvoril Peter Mészaroš na požiadanie developera. Predstava developera bola vytvoriť sochu, ktorá by pripomínala osobnosti slovenskej kultúry. Ako však vytvoriť obraz troch umelcov v jednej soche? „Presvedčil som developera, že vytvorím súsošie, v ktorom bude mať každý z trojice slovenských osobností svoje vlastné miesto.“ Na to, aby umelec čo najhodnovernejšie vytvoril obraz umelcov s typickou pózou a črtami, si prehrával ich spoločné vystúpenia. „Humor, ktorý vytvorili pred dvadsiatimi rokmi, je stále aktuálny. Verím, že súsošie je reprezentatívnou poctou umelcom a zároveň bude v okoloidúcich vytvárať príjemný dojem.“ Peter Mészároš chce tvoriť sochy, ktoré nepôsobia depresívne, nie sú tmavé a vyvolajú dobrý pocit. Sochy, ktoré skultivujú okolité prostredie.
Prostredie je dôležité
Apropó prostredie. To je pre umeleckého sochára Petra Mészaróša dôležité, mnohokrát určujúce. „Pri tvorbe sochy do konkrétneho prostredia beriete vždy do úvahy kultúru okolia, históriu miesta. Predsa len, vytváram objekt, sochu a chcem, aby bola taká, ako ľudia očakávajú,“ odkrýva svoje uvažovanie sochár. A rovnako dôležité je aj prostredie, v ktorom tvorí. Svoj ateliér si vytvoril tak, aby prinášal inšpiráciu nielen preňho, ale aj pre návštevníkov. Interiér tvoria rôzne umelecké predmety, často s religióznou tématikou. „Myslím si, že zákazník musí mať zážitok už len pri prvom stretnutí, keď sa rozprávame o budúcom diele.“
Individuálne abstraktné diela
Okrem rôznych sochárskych pamätných objektov určených do krajinného prostredia, religióznych objektov a sôch v sakrálnych stavbách, vrátane hrobiek a pomníkov, tvoria špecifickú časť práce Petra Mészároša abstraktné objekty na mieru pre konkrétnych zákazníkov. „Religiózne umelecké sochy majú svoje hranice, ktoré musíte dodržiavať, podobne ako pri tvorbe realistických búst,“ vysvetľuje umelecký sochár. „Abstraktné interiérové solitéry sú pre mňa iná kategória. Okrem toho, že nechajú vyniknúť viac moje abstraktné myslenie, je to smer, ktorému by som sa ešte viac chcel venovať v budúcnosti,“ prezrádza svoje plány Peter Mészároš.
Inšpirácia inováciami
Ak sa umeleckého sochára opýtate, kto je preňho inšpiráciou, povie, že to je Leonardo da Vinci. „Inšpiruje ma, pretože ho vnímam ako veľkého inovátora. Používal nové technológie, inovoval staré postupy a bol neuveriteľne všestranný.“ Rovnako preto sa inšpiruje aj gotikou. „Vďaka gotike ľudstvo prešlo z obyčajnej, remeselne jednoduchej architektúry do vyššej formy. Gotika zapojila do umenia napríklad matematiku, čím stavby posunula nielen z vizuálneho hľadiska na vyššiu úroveň,“ hovorí Peter Mészároš. A inovácie či technologické vychytávky to sú veci, ktorými sa sám sochár obklopuje a ktoré aj jeho tvorbu posúvajú ďalej.
Kvalitné materiály
Umelecký sochár, ktorý tvorí v Slovenskom Grobe, najradšej tvorí z bronzu. „Z vizuálneho hľadiska mi pripomína bronz Slnko, nádherne žiari do okolia a časom získava zaujímavú patinu,“ vysvetľuje umelec. Na druhej strane, bronz je podľa neho materiál, ktorý sa na rozdiel od kameňa, dá viac tvarovať. „A tiež dokáže odkryť veľa nedostatkov.“ Aj preto má Peter Mészároš rád prepracovanú a dokonale vycizelovanú prácu. Neznamená to, že netvorí aj z iných materiálov. Jeho rukami prešli sochárske objekty z mramoru, žuly a ďalších kameňov. To, načo si potrpí, je kvalitný materiál.
Kto je Peter Mészároš
V rokoch 1998-2004 vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení, ateliér profesora akad. soch. Jozefa Jankoviča v Bratislave. V štúdiu pokračoval na Staatliche Akademie der Bildenden Künste, v ateliéri prof. Stephana Balkenhola v nemeckom Karlsruhe. V rokoch 1994-1998 absolvoval Školu úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru, ateliér profesora akad. soch. Vojtecha Pohanku. Vo svojej tvorbe sa špecializuje na sochárske objekty v krajinnom prostredí, religiózne sochy do sakrálnych stavieb, vrátane pamätníkov a pomníkov. Tvorí tiež abstraktné objekty na individuálnu zákazku.