Brána slobody, Devín
Priamo pod hradom Devín na sútoku riek Morava a Dunaj, bol 17. novembra 2005, v Deň boja za demokraciu a slobodu, odhalený pamätník Brána slobody. Tento pamätník nám pripomína rôzne formy represií komunistického režimu. Pripomína nám smrť 400 žien a mužov, ktorí sa pokúsili o útek za hranicu železnej opony v rokoch 1945 až 1989. Ich menný zoznam nájdeme z vnútornej strany rozstrieľanej brány, pod vyhnutou kovovou mrežou. Brána slobody nám rovnako nedovolí zabudnúť na tých, ktorí boli nútení opustiť svoju vlasť, a tiež tých, ktorí bojovali za slovenský národ a zaslúžili sa o to, aby sme žili v slobodnej krajine. Je venovaný obetiam komunizmu a predstavuje bránu do slobodného sveta. Pamätník poctilo svojou návštevou viacero osobností politického i kultúrneho života, napríklad japonský princ a princezná Akišino, anglická kráľovná Alžbeta II., nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, šéf americkej diplomacie Mike Pompeo, slovinský prezident Borut Pahor, a iní.
Zaujímavosť k dielu:
Pamätník je vytvorený z najkvalitnejšieho betónu, ktorý sa bežne využíva pri stavbe atómových elektrární, priehrad, alebo mostových konštrukcií. Váži celkom 95 ton a bol už v dôsledku povodní viackrát zaliaty až po oceľovú mrežu. Ideu pamätníka som sa snažil vyjadriť velmi jednoducho a jednoznačne, ako víťazný oblúk, pričom kovová mreža vyhnutá smerom von symbolizuje prekonanú bariéru v ceste za slobodou. Samotná brána nesie aj stopy obetí v podobe výstrelov do chrbta odchádzajúcich.
Anton Srholec, bronzová busta, Devín
„Kto užil neslobodu, vie, čo je to sloboda.“
16.júna 2016 pribudla k pamätníku Brány slobody (2005) bronzová busta Antona Srholca, slovenského rímskokatolíckeho kňaza, spisovateľa a filantropa. Anton Srholec sa v roku 1951 spolu s ďalšími bohoslovcami rozhodol prekročiť rieku Morava, ale ich pokus o útek stroskotal kvôli rozvodnenému toku. Anton Srholec bol odsúdený na 12 rokov väzenia za pokus o nelegálne prekročenie hraníc, a za mrežami strávil 10 rokov, prevažne v uránových baniach v Jáchymove. V roku 1960 ho zachránilo vyhlásenie amnestie, ktorá sa týkala aj politických väzňov. V roku 1970 bol v Ríme vysvätený za kňaza, napriek tomu bol mnohé roky nútený pracovať kvôli režimu ako robotník. Po odchode do dôchodku sa venoval charitatívnym aktivitám, pracoval mimo iné napríklad s bezdomovcami, bol činný v spoločenských i sociálnych organizáciách, a venoval sa i publicistike. Zomrel v Bratislave v roku 2016.
Zaujímavosť k dielu:
Antona Srholca som osobne poznal 25 rokov, bol pre mňa vzorom, moderným svätcom, profesorom, zdrojom múdrosti, čestnosti. Počas našich debát vzniklo niekoľko jeho portrétov, jeden z nich mám vo svojom ateliéri, kde mi robí spoločnosť pri mojej tvorbe, tak ako aj on sám predošlé roky. Ďalšie sú v Ružinove, v Skalici (pomník), na Devíne.
Na Devíne som sa snažil zobraziť pamätník Antona Srholca tak, aby korešpondoval s Bránou slobody, pri ktorej vzniku pán Srholec bol prítomný. Je to betónový blok, ktorý akoby preletel stredom Brány slobody, vytvoril cestu a vyhol mrežu slobode brániacu.
