Brána slobody, Devín

Brána slobody, Devín

Priamo pod hradom Devín na sútoku riek Morava a Dunaj, bol 17. novembra 2005, v Deň boja za demokraciu a slobodu, odhalený pamätník Brána slobody. Tento pamätník nám pripomína rôzne formy represií komunistického režimu. Pripomína nám smrť 400 žien a mužov, ktorí sa pokúsili o útek za hranicu železnej opony v rokoch 1945 až 1989. Ich menný zoznam nájdeme z vnútornej strany rozstrieľanej brány, pod vyhnutou kovovou mrežou. Brána slobody nám rovnako nedovolí zabudnúť na tých, ktorí boli nútení opustiť svoju vlasť, a tiež tých, ktorí bojovali za slovenský národ a zaslúžili sa o to, aby sme žili v slobodnej krajine. Je venovaný obetiam komunizmu a predstavuje bránu do slobodného sveta. Pamätník poctilo svojou návštevou viacero osobností politického i kultúrneho života, napríklad japonský princ a princezná Akišino, anglická kráľovná Alžbeta II., nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, šéf americkej diplomacie Mike Pompeo, slovinský prezident Borut Pahor, a iní. 

 

Zaujímavosť k dielu: 

Pamätník je vytvorený z najkvalitnejšieho betónu, ktorý sa bežne využíva pri stavbe atómových elektrární, priehrad, alebo mostových konštrukcií. Váži celkom 95 ton a bol už v dôsledku povodní viackrát zaliaty až po oceľovú mrežu. Ideu pamätníka som sa snažil vyjadriť velmi jednoducho a jednoznačne, ako  víťazný oblúk, pričom kovová mreža vyhnutá smerom von symbolizuje prekonanú bariéru v ceste za slobodou. Samotná brána nesie aj stopy obetí v podobe výstrelov do chrbta odchádzajúcich.

výkop základu

výkop základu

príprava prefabrikátov

príprava prefabrikátov

inštalovanie blokov

inštalovanie blokov

slávnostné odhalenie

slávnostné odhalenie

autor pamätníka Peter Mészároš

autor pamätníka Peter Mészároš

Anton Srholec a Peter Mészároš

Anton Srholec a Peter Mészároš

Hrad Devín, Brána slobody

Hrad Devín, Brána slobody

Hrad Devín

Hrad Devín

Queen Elizabeth II walk through the Freedom Gate at Devin Castle in Bratislava.

Queen Elizabeth II walk through the Freedom Gate at Devin Castle in Bratislava.

Anton Srholec, bronzová busta, Devín

 „Kto užil neslobodu, vie, čo je to sloboda.“ 

16.júna 2016 pribudla k pamätníku Brány slobody (2005) bronzová busta Antona Srholca, slovenského rímskokatolíckeho kňaza, spisovateľa a filantropa. Anton Srholec sa v roku 1951 spolu s ďalšími bohoslovcami rozhodol prekročiť rieku Morava, ale ich pokus o útek stroskotal kvôli rozvodnenému toku. Anton Srholec bol odsúdený na 12 rokov väzenia za pokus o nelegálne prekročenie hraníc, a za mrežami strávil 10 rokov, prevažne v uránových baniach v Jáchymove. V roku 1960 ho zachránilo vyhlásenie amnestie, ktorá sa týkala aj politických väzňov. V roku 1970 bol v Ríme vysvätený za kňaza, napriek tomu bol mnohé roky nútený pracovať kvôli režimu ako robotník. Po odchode do dôchodku sa venoval charitatívnym aktivitám, pracoval mimo iné napríklad s bezdomovcami, bol činný v spoločenských i sociálnych organizáciách, a venoval sa i publicistike. Zomrel v Bratislave v roku 2016. 

 

Zaujímavosť k dielu:

Antona Srholca som osobne poznal 25 rokov, bol pre mňa vzorom, moderným svätcom, profesorom, zdrojom múdrosti, čestnosti. Počas našich debát vzniklo niekoľko jeho portrétov, jeden z nich mám vo svojom ateliéri, kde mi robí spoločnosť pri mojej tvorbe, tak ako aj on sám predošlé roky. Ďalšie sú v Ružinove, v Skalici (pomník), na Devíne. 

Na Devíne som sa snažil zobraziť pamätník Antona Srholca tak, aby korešpondoval s Bránou slobody, pri ktorej vzniku pán Srholec bol prítomný. Je to betónový blok, ktorý akoby preletel stredom Brány slobody, vytvoril cestu a vyhol mrežu slobode brániacu. 

 

Pamätník Antona Srholca, Devín

Pamätník Antona Srholca, Devín

inštalovanie pamätníka

inštalovanie pamätníka

modelovanie portrétu

modelovanie portrétu

Anton Srholec, portrét

Anton Srholec, portrét

A. Srholec, Devín

A. Srholec, Devín

bronzová busta Antona Srholca

bronzová busta Antona Srholca

Devín Srholec 2022

Devín Srholec 2022

Hrad Devín, Brána slobody

Foto: Miroslav Ftáček